Dominička

Otváram krabičku, kde sú spomienky len, spomínam a žijem dávny sen. Šťastie,láska,úsmev nad všetkým prekvitá, najkrajšia hodina je dávno odbitá. Prichádza bolesť,plač a smútok, nič neostáva ukryté v kútoch. Krabička je dokorán otvorená, len tak tíško na stole pohodená. Mĺčky dedím a myslím aj na to pekné, pozerám ako nám to sekne... Ja milujem TEBA, ty mňa tiež, že ťa neopustím dobre vieš. Usmievam sa,lebo som šťastná moc, myslím na nás, na našu prvú noc. Čím viac myslím, tým viac to bolí. Prečo?Lebo už nie sme,my sme len BOLI. Smútok opäť nahrádz... [celý článek]